Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • de

Obsah

História obce


Pôvodný názov obce:
Farkašovce

Prvá písomná zmienka:
Obec existovala už pred 12 – tym storočím. Prvá písomná zmienka je až z roku 1278, keď sa spomína pod názvom Farcasfolva, keď Farkašovce kráľ Ladislav daroval bratom Polanovi a Rikolfovi z Brezovice za zásluhy v boji proti českému kráľovi Otakarovi pri rábskom hrade a tiež za zásluhy pri znovuzískaní Spišského hradu daroval bratovi Rikolfovi. Boli to synovia Rudigera, zakladateľa šľachtického rodu Berzeviczy, ktorý prišiel do Uhorska v sprievode manželky Ondreja II, Gertrúdy z Merana. Obec patrila Berzeviczyovcom, v osemnástom storočí sa stali jej majiteľmi Wielandovci, ktorí vlastnili veľkostatok do roku 1945, kedy naň bola uvalená dočasná správa a neskôr bol skonfiškovaný.

K obci patrí aj osada Levkovce, ktorá sa prvýkrát písomne spomína v roku 1306. Dnešná Vlková (Farkašovce) vznikla v roku 1895 administratívnym spojením Farkašoviec s Levkovcami. Zmena názvu obce z Farkašoviec na Vlkovú bola urobená v roku 1948 kedy Poverenníctvo vnútra poslovenčilo názvy niektorých obcí na území ČSR. Zmeny názvov boli dané na plagátoch z ONV – okresnej odborovej rady v Kežmarku, ktoré boli v obci vyvesené 18. júla 1948. Vlková si zachovala poľnohospodársky ráz aj za prvej ČSR. Wielandovci vlastnili vo Vlkovej majetky do roku 1945. V obci žilo veľa deputátnikov (komenciášov), ktorí pracovali na veľkostatku a bývali v tzv. komenciášskych domoch, ktoré vlastnili Wielandovci.

Dňa 16.12.1949 bol v obci zriadený obchod umiestnený v miestnosti dolného kaštieľa. Najprv to boli iba potraviny a neskôr bol sortiment tovaru rozšírený na ostatný priemyselný tovar, konfekciu a kusový textil. Prvou vedúcou bola Mária Kočembová. 26. augusta 1959 bol obchod presťahovaný do novopostavenej budovy, kde boli potraviny a pohostinstvo a vedúcim bol Štefan Kočemba. Táto budova slúžila ako obchod s potravinami JEDNOTA až do roku 1998. V rokoch 2000 - 2005 bola prestavaná na Obecný úrad a v roku 2006 bola časť budovy prenajatá na predajňu potravín.

V marci 1953 boli v obci založené štátne majetky, do ktorých vstúpili bývalí deputátnici a niektorí roľníci.
 

Foto Vlková Foto Foto

 

Významní rodáci

Prepošt Jakub
Narodil sa vo Vlkovej v šľachtickej rodine Apoc Berzeviczy. Vo funkcii spišského prepošta pôsobil v rokoch 1284 – 1301. Bol prvým prepoštom, ktorý pochádzal priamo zo Spiša. Pravdepodobne okolo roku 1293 ho kráľ Ondrej III. menoval biskupom. Neskôr bol kancelárom kráľa Václava.
Do dejín Spiša sa zapísal predovšetkým ako zakladateľ kostola a kláštora kartuziánov na Skale útočišťa (Lapis refugii) Zomrel v Budíne v roku 1301.

Ladislav z Vlkovej
zomrel okolo roku 1412 pochádzal z rodu berzeviciovcov. Stal sa cirkevným hodnostárom, v rokoch 1397 – 1406 bol knínskym biskupom. Väčšinu sa zdržiaval v Spišskom Štiavniku, kde bol gubernátorom kláštora. V roku 1411 sprostredkúval dohodu medzi uhorským a poľským kráľom.

Abrahám Cebánius (1580 – 1638) (Abraham Cebani de Farkasfalva)
Narodil sa vo Vlkovej – Farkašovciach v roku 1580. Bol notárom, archivárom humanistickým spisovateľom. Od roku 1610 bol hlavným notárom Spišskej stolice v Levoči. S týmto exponovaným miestom súvisí aj jeho dlhšia občianskopolitická skladba z roku 1615 Ad gentes et mentes christianas, v ktorej vyzýva k všeobecnej svornosť a usiluje sa zmobilizovať verejnú mienku na ráznejší boj proti Turkom.
Horányi (Nova memoria, 635) spomína, že Cebanius bol aj kazateľom a podľa Wagnera, (Analecta Scepusii III, 227) bol archivárom Thurzovcov v Levoči, ako dedičných, hlavných županov Spiša. V protokoloch Spišskej Župy má Cebanius obsiahle úvahy o tureckom ohrozovaní Južného Slovenska a o vojenských zásluhách Thurzovcov v tomto boji (1594). V roku 1638 vydal v Levoči Cygnaea cantis Domino nostro Jesu Christo, ktorú dedikoval mestám Levoči a Breznu. Písal príležitostné básne a napísal v latinčine aj vlastenecko – báboženský spis v hexametroch Salutaris.

Ján Filický(1580 – 1623)
Zomrel v Sárospataku, ako rektor gymnázia. Vydal niekoľko zbierok básní, ba v zbierke z roku 1607 uverejnil aj verše v spišskom nárečí.

Jozef Farkaš
venoval sa oceľo a medi rytectvu a maľovaniu. Známe sú jeho tri grafiky venované tématike Nitry. Pôsobil v Bratislave a Pešti, kde v roku 1848 zomrel

Barbora Alžbeta Wielandová (Babetta won Wieland 1799 - 1882)
Veľká láska známeho slovenského spisovateľa a rektora Kežmarského lýcea Janka Chalúpku Je pochovaná na rodinnom cintoríne Wielandovcov vo Vlkovej

Juraj Wieland (1763 – 1843)
Poľný maršál – poručík a hlavný veliteľ posádky v Košiciach, ktorý bojoval aj proti Napoleonovi. V rokoch 1878 – 1883 bol poslancom uhorského snemu.

Artúr Wieland (1846 – 1921) V rokoch 1910 – 1917 bol hlavným županom Spišskej župy. Zaslúžil sa o rozvoj baníctva a vôbec hospodárstva na Spiši.


Kultúrne pamiatky

Kaštieľ
Pôvodne renesančná stavba, empírovo upravená. Dvojpodlažná budova zo 17. storočia s obdĺžnym pôdorysom a empírovou fasádou z roku 1830. Horizontálna rustika prízemia s polkruhovými supraportami, poschodie členené pilastrami a rovnými nadokennými rýmsami. V miestnostiach renesančné, krížové, hrebienkové, kláštorné a valené klenby, inde rovné stropy. Bočná prízemná budova pristavaná v 2. pol. 19. storočia.

Kaštieľ - Neskorobarokový z roku 1764
Bloková budova s obdĺžnym pôdorysom. Nad obytným prízemím polposchodie skladovacích priestorov s vetrákmi začlenenými do pilastrovej fasády. Okná a portály majú kamenné šambrány. Strecha manzardová. Vstupný portál s oválnym zamrežovaným svetlíkom a záclonovým frontónom. V súčasnosti je kaštieľ v rekonštrukcii.


Historický park
Ku kaštieľom patrí aj pomerne rozsiahly park s jazerom, v ktorom je cintorín rodiny Wielandovcov, posledných vlastníkov kaštieľov a miestnych zemepánov. Tento park však nie je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. Už v minulosti boli okolo kaštieľov areály, ktorých súčasťou okrem hospodárskych objektov boli aj parkovo upravené plochy. S najväčšou pravdepodobnosťou v dobe empírovej úpravy renesančného kaštieľa začiatkom 19. storočia bol založený rozsiahly park, ktorý sa čiastočne zachoval do dnešnej doby. Zaberá rozsiahlu výmeru juhozápadne od oboch kaštieľov.
Areál kaštieľov od vlastného parku oddeľovala komunikácia a pôvodne aj potok. V parku je cintorín na ktorom sú pochovaní príslušníci rodiny Wielandovcov. Je tu pochovaná napr. aj Barbora von Wieland, veľká láska významného slovenského dramatika Jána Chalupku, ktorý sa s ňou zoznámil v čase, keď bol rektorom na kežmarskom lýceu v rokoch 1818 – 1824. Ich vzťah pre národnostné a stavovské bariéry nebol predurčený k šťastnému naplneniu.


Rímsko – katolícky kostol Zvestovania Pána
Barokový z r. 1779 postavený na mieste starého kostola spomínaného z roku 1408. Jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria. Presbytérium zaklenuté konchou a jedným poľom, loď tromi poľami pruskej klenby. Do štítového priečelia vstavaná veža, a fasáda členená lyzénami. Hlavný oltár krídlový, gotický z čias okolo roku 1480. Uprostred štvrťpoľová skriňa so sochami Panny Márie (v strede) , po stranách v štvrťpoliach sochy sv. Kataríny Alex, Barbory, Margity Antiochijskej, Doroty, na vnútorných krídlach maľované tabule: Zvestovanie, navštívenie, Narodenie, Klaňanie troch kráľov, na vonkajších krídlach: Judášov bozk, Ježiš pred Pilátom, Ecce homo, Ježiš nesie kríž. Sochy sa pripisujú dielni majstra oltára Panny Márie snežnej v katolíckom farskom kostole v Levoči.
Krstiteľnica Baroková z polovice 18. storočia, kamenná. Plastika Ukrižovanie, polychrómovaná drevorezba z konca 18. storočia. Paramentár polychrómovaná ľudová drevorezba z roku 1780. Orgánová skriňa rokoková z konca 18. storočia. Zvony: Kostol má tri zvony. Najstarší je Urban z roku 1643, ktorý odlial N. Bezot. Miesto jeho pôsobenia nie je známe. Na Spiši sa zachovali jeho zvony v Abrahámovciach (Pikovský zvon a v Strážkach (najväčší zvon). Zvon Sankustník pochádza z roku 1704 a Veľký zvon odliala Zvonolejáreň, účastinná spoločnosť Prešov v roku 1925.